Sv. liturgiu spolu s vladykom odslúžili duchovný správca katedrálneho chrámu mitr. prot. Michal Švajko, brat o. diakona, duchovný správca cirkevných obcí Michajlov a Hrabová Roztoka jerej Ľuboš Omaska a archidiakon Maxim (Durila).
Vladyka Rastislav v kázni priblížil evanjeliový príbeh o boháčovi a Lazárovi. Ako povedal, nie je zlé mať materiálne bohatstvo, zlé je, ak všetky bohatstvá, ktoré od Boha dostávame, nedokážeme rozumne a užitočne využiť.
„Boháč z dnešného podobenstva je toho príkladom. Hostil sa každý deň a na jeho stole vždy zostávali zvyšky jedla, ale nikdy ho ani len nenapadlo nakŕmiť nimi hladného Lazára, ktorý by bol vďačný i za odrobiny. O Lazárovi Evanjelium hovorí nielen to, že bol chudobný a hladný, ale aj to, že bol chorý - jeho telo bolo pokryté ranami. Boháč sa každý deň natieral vonnými masťami, ale nikdy mu neprišlo na rozum za bagateľ zo svojho majetku kúpiť lieky a obviazať rany tohto chorého. Viac súcitu než on mali psi, ktorí Lazára zohrievali svojim telom a olizovali jeho rany. Boháč sa obliekal prepychovo, do purpuru, tak ako sa kedysi obliekali králi. A Lazar sa triasol od chladu, jeho handry sotva zakrývali jeho nahotu. Boháč mal nespočetné množstvo nových a drahých odevov, no Lazárovi nechcel dať ani tie staré a obnosené. Myslím si, že práve za svoju tvrdosť a krutosť srdca, za svoju bezcitnosť a nemilosrdnosť, nie za bohatstvo, ale za to, že ho rozumne a dobre nepoužil, po svojej telesnej smrti nakoniec tento boháč skončil v pekle. A tam v mukách zdvíha oči a čo vidí? Čosi, čo mu spôsobuje možno ešte väčšie utrpenie, než samotný oheň, v ktorom sa trápi. Vidí Lazára v Abrahámovom lone, v raji, vo svetle a blaženosti, a volá na Abraháma: Otec Abrahám, pošli Lazára! V pozemskom živote si na neho zvykol pozerať ako na sluhu, nuž aj teraz hovorí: Pošli Lazára, nech aspoň prstom namočeným vo vode zvlaží môj jazyk! No Abrahám mu odpovedá: „Dieťa, spomeň si, že ty si vo svojom živote okúsil mnoho dobrého, zatiaľ čo Lazár veľa trpel. Teraz sa ty trápiš a on sa raduje," priblížil vladyka.
Počas sv. liturgie po premenení sv. Darov bol brat Daniel vladykom Rastislavom vysvätený na diakona. V závere sv. liturgie sa k nemu vladyka prihovoril a zaželal mu Božiu pomoc a požehnanie v službe, ktorú vzal na svoje plecia.
„Vaše meno je symbolické. Daniel je jedným z najznámejších prorokov. Žil v Babylone medzi pohanmi, ale zachoval si vieru v jediného pravého Boha. Postil sa, modlil sa a dodržiaval všetko, čo od neho jeho viera vyžadovala. Za svoju vernosť Bohu bol hodený do jamy medzi levy, ale tie mu neublížili, pretože aj zvieratá cítia a vážia si úprimnú zbožnosť. Ako novému diakonovi Christovej Cirkvi Vám prajem predovšetkým blahohovínije a blahočéstije. Blahohovínije – aby ste mali zbožnú úctu ku všetkým posvätným veciam, ktorých sa budete dotýkať, a blahočéstije – aby vás sprevádzalo tuná v chráme, ale aj po odchode z neho, za jeho dverami, lebo od dnešného dňa všetci ostatní budú na vás pozerať nie ako na svetského človeka, ale ako na člena kléru Christovej Cirkvi. Žite svoj život tak, aby všetci, ktorí budú vidieť vaše dobré skutky, oslavovali nášho Otca, ktorý je na nebesiach. Symbolické je i meno Vašej manželky. Veronika bola žena, ktorá počas Christovej cesty na Golgotu s Krížom na pleciach utrela Jeho zakrvavenú a opľutú tvár svojim ručníkom, na ktorom navždy zostal Christov obraz a odtlačok. Robte vo svojom živote podobné dobré skutky. Buďte otcovi Danielovi pomocníčkou v jeho službe. Služba diakona je síce nižšia než kňazská, ale aj ona si vyžaduje mnohých pomocníkov, podporovateľov, posmeľovačov a povzbudzovateľov, najmä vtedy, keď príde únava alebo pokušenia," zaželal o. diakonovi a jeho mátuške vladyka.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia