Prešovská pravoslávna eparchia

História

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku


Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku je pokračovateľkou misijného diela svätých bratov Cyrila a Metoda, ktoré bolo započaté v roku 863. Aj napriek tomu, že učeníci svätých bratov boli z územia Veľkomoravskej ríše vyhnaní, v Čechách a na Morave sa konali pravoslávne bohoslužby až do 12. storočia. Na území Slovenska a niekdajšieho Uhorska Pravoslávie prežilo v národe aj po násilnom zavedení únie v roku 1646.

V 19. storočí dochádza k veľkej obnove Pravoslávia na území Čiech (Praha, Karlovy Vary, Mariánske Lázne, Františkovy Lázne) za výraznej pomoci Ruskej pravoslávnej cirkvi. Pravoslávna cirkevná matrika bola vedená vo Viedni Srbskou pravoslávnou cirkvou, lebo len ona bola úradne uznávaná Rakúsko-Uhorskom (koncom 16. storočia sídlil srbský patriarcha krátky čas dokonca na južnom Slovensku v Komárne).

Po vzniku Československej republiky, do ktorej patrila aj Podkarpatská Rus (dnešná Zakarpatská oblasť Ukrajiny), sa i napriek prekážkam zo strany úradov veľké množstvo bývalých uniatských veriacich začalo vracať k Pravosláviu. Hoci v tej dobe na území Československa pôsobili tri jurisdikcie – konštantínopolská, ruská zahraničná a srbská – štát uznával len srbskú. Počet pravoslávnych veriacich v roku 1929 stúpol na 130 000.

V tom istom roku boli konštituované 2 eparchie – česká, na čele s biskupom Gorazdom, a podkarpatskoruská, nazývaná mukačevsko-prešovská, so srbským biskupom Damaskinom.

V roku 1942 sa českí a slovenskí atentátnici na nemeckého ríšskeho protektora Reinharda Heydricha ukryli v pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Prahe. Po ich odhalení nemecké úrady zakázali pravoslávnu cirkev v Čechách a biskupa Gorazda s jeho spolupracovníkmi popravili.

Na území Slovenského štátu bola pravoslávna Cirkev ostro sledovaná a len trpená. Po roku 1945 malo Pravoslávie v československej spoločnosti značnú popularitu. Pretože Srbská pravoslávna cirkev po 2. svetovej vojne nemala dosah na dianie a život pravoslávnej Cirkvi v Československu, pravoslávni veriaci požiadali Ruskú pravoslávnu cirkev o prijatie do jej jurisdikcie. Bolo im vyhovené.

V roku 1950 sa komunistická štátna moc rozhodla zlikvidovať tzv. gréckokatolíkov. Sledovala tým oslabenie vplyvu Vatikánu na spoločnosť. Veriaci mohli prijať latinský obrad alebo prejsť do Pravoslávnej cirkvi. Necitlivý postup komunistov vzbudil u mnohých averziu. Po obnovení tzv. gréckokatolíckej cirkvi v r. 1968 dochádzalo k mnohým útokom na pravoslávnych kňazov a násilnostiam voči pravoslávnym veriacim. K novej vlne nepokojov došlo v roku 1990 pri tzv. majetkovo-právnom vysporiadaní, kedy Pravoslávna cirkev na území Slovenska prišla o takmer všetok svoj nehnuteľný majetok. Napriek všetkému dokázala v priebehu 20 rokov postaviť viac ako 130 chrámov a nové cirkevné budovy.

Z misijného pohľadu spoločensko-politický život ukazoval, že bude lepšie, ak Pravoslávna cirkev v Československu bude samostatná. Preto Posvätná synoda požiadala Jeho Svätosť moskovského patriarchu Alexija o udelenie autokefality. Keďže dôvody tejto žiadosti boli obojstranne dobre známe a pochopiteľné, patriarcha Alexij v roku 1951 autokefalitu udelil.

Túto autokefalitu neuznal Ekumenický patriarchát a ďalšie grécko-jazyčné Cirkvi. Napriek tomu mala Pravoslávna cirkev v Československu v svetovom Pravosláví dobré meno. Po nadviazaní bližších vzťahov Jeho Blaženosť metropolita Dorotej písomne požiadal Ekumenický patriarchát o potvrdenie autokefality. Tejto žiadosti bolo vyhovené vydaním Patriaršieho a synodálneho Tomosu č. 1058 dňa 27. augusta 1998.
 
1. januára 1993 sa Česko-slovenská federatívna republika rozdelila na dva samostatné štáty – Českú republiku a Slovenskú republiku. Pravoslávna cirkev bola nútená reagovať na túto skutočnosť. V oboch štátoch boli zo zákona o cirkvách zaregistrované dva samostatné právne subjekty, a to Pravoslávna cirkev v českých krajinách a Pravoslávna cirkev na Slovensku. Veriaci ľud a duchovenstvo Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku na jej miestnom sneme rozhodli o zachovaní kanonickej jednoty tejto miestnej Cirkvi prostredníctvom spoločnej Posvätnej synody. V súčasnosti má Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku dve metropolitné rady, štyri eparchie, jednu teologickú fakultu – Pravoslávnu bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove – a niekoľko monastierov. Cirkev prevádzkuje filantropické zariadenia zamerané na deti, mládež a utečencov. Cirkevné obce poskytujú filantropickú službu núdznym. Cirkev sa zapája do ekologických a environmentálnych aktivít. Vydáva bohoslužobné knihy, teologickú literatúru, v Čechách oficiálny časopis Hlas pravoslaví a na Slovensku Odkaz sv. Cyrila a Metoda. V oboch častiach cirkvi pôsobia Bratstvá pravoslávnej mládeže, ktoré sú členmi Svetového bratstva pravoslávnej mládeže Syndesmos.
Aktuality     |     Pravoslávna cirkev     |     Metropolita     |     Pozvánky     |     Svet     |     Na stiahnutie     |     Schematizmus     |     Kontakty