Diakonská chirotónia brata Viktora Čabiňáka

Vzácnym hosťom na sv. liturgii bol vysokopreosvietený arcibiskup michalovsko-košický Juraj, ako aj otcovia z Tumanského monastiera a prot. Miodrag z braničevskej eparchie v Srbsku. Spolu slúžili tiež správca katedrálneho chrámu mitr. prot. Michal Švajko, riaditeľ Úradu PPE ER mitr. prot. Alexander Cap, duchovný správca cirkevnej obce Gerlachov mitr. prot. Juraj Jura, duchovný správca cirkevnej obce Bežovce Miloš Nikifor Surma, archidiakon Maxim (Durila) a diakon Daniel Omaska. Na sv. liturgii boli prítomní i duchovný katedrálneho chrámu mitr. prot. Peter Kormaník a duchovný správca cirkevnej obce Jarabina mitr. prot. Juraj Čokina.

Kázňou sa k veriacim prihovoril vladyka Juraj, ktorý priblížil život sv. Dimitrija Solúnskeho. „Je patrónom a ochrancom gréckeho mesta Solún – Thessaloniky, z ktorého k nám prišli naši apoštoli a učitelia – svätí Cyril a Metod. Právom ho môžeme nazvať jedným zo svätých našej miestnej Cirkvi. Jeden z prvých liturgických textov, ktorý bol napísaný v cirkevno-slovanskom jazyku, je práve kánon utrene sv. veľkomučeníka Dimitrija. Môže-me usudzovať, že pochádza buď priamo od sv. Cyrila a Metoda, alebo je dielom ich najbližších žiakov. Ten nádherný text okrem iného hovorí: „My, ktorí sme ďaleko od tvojho chrámu, túžime znova uzrieť jeho veľkoleposť, dúfame, že sa raz vrátime a budeme radovať zo zázrakov tvojich svätých ostatkov." Je veľkou vecou, keď človek odchádza ďaleko do cudziny, keď obetuje všetko, čo má – svoje pohodlie, komfort, priateľov a známych, svoje vzťahy – a odchádza často až do nepriateľského prostredia, aby tu ohlasoval radostnú zvesť Evanjelia. Čo je tou radostnou zvesťou, ktorá posilňovala a dávala zmysel života nielen našim osvietiteľom a učiteľom – sv. Cyrilovi a Metodovi a ich žiakom, ale i samotnému mučeníkovi Dimitrijovi? Nie je ňou nič iné než ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Bohočlovek Iisus Christos," povedal v kázni vladyka Juraj.

V cudzej zemi by sv. Cyril a Metod nemohli prežiť len s ideami či myšlienkami. „V živote prichádzajú chvíle samoty a opustenosti, kedy vás zradia aj tí najbližší, a v takej chvíli žiadna idea nepomôže, musíte sa chytiť niečoho živého. Myslíte si, že by za nejakú ideu, myšlienku Dimitrij položil svoj život? Na to, aby Evanjelium prestalo byť len ideou a myšlienkou, potrebujeme osobné stretnutie so živým Bohom. Musíme zakúsiť Boha nie ako ideu, ktorej veríme a o ktorej sme čítali v knihách, ale ako Živú Bytosť, ako svojho priateľa. Toto sa nemôže stať nikde inde, než v spoločenstve Cirkvi, kde sa stretávame so Živým Bohom prostredníctvom svätých Tajín. Nestretávame sa s ním sami. Tak ako Boh je Spoločenstvom Troch Osôb, tak i my sa s Ním stretávame v spoločenstve s bratmi a sestrami," povedal vladyka Juraj.

Po premenení sv. Darov vladyka Rastislav vykonal diakonskú chirotóniu brata Viktora Čabiňaka. V závere sv. liturgie pozdravil otcov z Tumanského monastiera v Srbsku, ktorí do chrámu priniesli ostatky prepodobných starcov a tumanských divotvorcov Zosimu a Jakuba, aby si ich mohli uctiť i ľudia na Slovensku. Otca igumena Dimitrija pozdravil s dňom jeho menín. Nakoniec sa prihovoril i novorukopoloženému diakonovi o. Viktorovi.

„Mám veľkú radosť z toho, že práve v deň diakonskej chirotónie brata Viktora navštívili náš katedrálny chrám vzácni hostia, prinášajúci obrovský duchovný poklad. Verím, že tumanskí svätí budú nebeskými ochrancami novorukopoloženého diakona a budú mu pomáhať niesť kríž diakonskej a neskôr, ak Boh dá, i kňazskej služby. Diakonská služba je dôležitá a nezastupiteľná. Otec Viktor, neste ju zodpovedne a dôstojne, aby sme sa z vás všetci mohli radovať," dodal vladyka Rastislav a pozdravil všetkých prítomných so sviatkom sv. veľkomučeníka Dimitrija.

Po skončení sv. liturgie sa konalo pomazanie veriacich požehnaným olejom.