„Kedysi bola Prvá nedeľa Veľkého pôstu zasvätená pamiatke Mojžiša, Árona a vôbec všetkých prorokov. V tomto roku práve na túto nedeľu pripadol i sviatok Prvého a druhého nájdenia drahocennej hlavy toho, ktorý bol zo všetkých prorokov najväčší - toho, o ktorom sám Christos povedal, že je najväčší spomedzi zrodených zo ženy – sv. Jána Predchodcu. Osud jeho relikvií spolu s ďalšou udalosťou, ktorú si dnes pripomíname – tzv. Víťazstvom Pravoslávia – obnovením úcty k sv. ikonám – vydávajú svedectvo o tom, aká pohnuté a zložité boli dejiny Christovej Cirkvi. Obdobia rozkvetu cirkevného života, umenia a literatúry sa striedali s obdobiami nepokojov, vonkajších prenasledovaní a vnútorných bojov s herézami," povedal v úvode svojej nedeľňajšej homílie metropolita.
Jedným z možných prekladov významu slova heréza je výraz svojvôľa. Ako ďalej povedal, je to odklon od toho, čo nám zanechal Christos cez Svojich apoštolov a cirkevných otcov. V dejinách Cirkvi sa objavovali mnohí „mudrci", ktorí sa namiesto Christovho – Božieho spôsobu myslenia nechali ovplyvniť ľudskou logikou a pohanskou filozofiou sveta, v ktorom žili. Mnohé miesta vo sv. Písme, ktoré sú „ťažko pochopiteľné", ako o tom píše sv. apoštol Peter (2 Pt 3, 16), na vlastnú záhubu prekrúcali, a nielen prekrúcali, ale takto aj učili iných. V živote Cirkvi spôsobili títo falošní učitelia mnoho nepokojov. Proti tým, ktorí začali svojvoľne vykladať Christovo učenie, vystupovali cirkevní otcovia na obhajobu právd Christovho Evanjelia. Plody ich polemík s heretikmi a formulácií dogiem pravej viery boli zapracované do bohoslužobných textov pravoslávnej Cirkvi – a tak do dnešného dňa základné pravdy pravej kresťanskej viery vyznávame v stichirách, tropároch a kánonoch každodenných bohoslužieb, na sv. liturgii, pri sv. Krste a ostatných sv. Tajinách Cirkvi. Prostredníctvom bohoslužobných textov nám cirkevní otcovia nielen dogmaticky správne, ale i poeticky nádherne predkladajú pravdy kresťanskej viery, vyplývajúce z Christovho Evanjelia a ostatného sv. Písma," zdôraznil metropolita.
Poukázal na ťažké obdobia v živote Cirkvi, kedy opakovane po celom svete dochádzalo k ničeniu ikon, krížov a sv. ostatkov – a to nielen na starovekom Východe v období ikonoklazmu a stredovekom Západe počas reformácie, ale i relatívne nedávno – napr. v novovekom Rusku za vlády komunizmu. Zároveň pripomenul, prečo pravoslávna Cirkev považuje obnovenie úcty k sv. ikonám za Víťazstvo Pravoslávia.
„Každý človek je ikonou Boha. Vari nebol stvorený na obraz Boží? Veď to sú slová prvej kapitoly prvej knihy sv. Písma (Gen 1, 27). Bolo by dobré, aby sme na to nezabúdali – najmä vtedy, keď k nám prichádza Zlý a šepká nám do ucha a začína nás navádzať na niečo, čo nás odvádza od svetla pravdy a života do temnoty hriechu a smrti. Nie je možné nazývať sa pravoslávnym kresťanom bez pravdivého a opravdivého poznania a uctievania Boha. Len poznať nestačí. „Aj démoni veria a trasú sa" (Jk 2, 19). Je potrebné Bohu dávať úctu a prejavovať lásku a vďačnosť za všetky dobrodenia – za tie, o ktorých vieme, ale i za tie, o ktorých ani netušíme. Ako kresťania by sme mali pamätať ešte na jednu vec - a to na to, že nie je možné byť pravoslávnym kresťanom bez osobného stretnutia s Christom. Poviete si: „Čo to hovorí - ako sa ja môžem osobne stretnúť s Christom? Vari Ten neodišiel telom z tohto sveta a nesedí teraz po pravici Otca, odkiaľ príde súdiť živých i mŕtvych?" Nuž, drahí moji, ja vám znova vravím: s Christom sa môžeme osobne – a telesne – stretnúť veľmi ľahko i my nehodní – tu, na tomto mieste, v tomto svätom chráme – vždy, keď z kráľovských vrát vychádza kňaz s Kalichom v ruke a vyzýva verných – „S bázňou pred Bohom a vierou v Neho pristúpte!" Kňaz vychádza z oltára, aby sme mohli prijať Telo a Krv – upriamte pozornosť na tieto dve slová – Telo a Krv – nášho Spasiteľa. A preto sa pýtam: vždy, keď sa slúži sv. liturgia a nastane tento posvätný okamih, neprichádza snáď Sám Christos so Svojim Telom a Krvou, aby sme sa s Ním mohli stretnúť a zjednotiť osobne? Napriek tomu my často uprednostňujeme iné veci, ktoré nás odvádzajú od osobného stretnutia a spoločenstva s našim Spasiteľom, Ktorý povedal: „Ja som Cesta, Pravda a Život" (Jn 14, 6)," dodal metropolita a zaželal všetkým kresťanom, aby sa stali neúnavnými pútnikmi na ceste hľadania Pravdy, ktorá prináša slobodu od hriechu a smrti a dáva večný život v Nebeskom Kráľovstve.
Po zaambónovej modlitbe sv. liturgie vykonal metropolita Rastislav tradičný obrad Nedele Víťazstva Pravoslávia – čítanie tzv. synodikonu s anatémami heréz a prosbami o večnú pamiatku zosnulým a mnohé roky žijúcim dejateľom pravoslávnej kresťanskej viery.