Nasledujúce roky bohoslužby v tomto chráme fungovali ukážkovo, cerkovníkom bol Andrej Horun, skvelou kantorkou jeho manželka, dnes už nebohá Anna a veriacich v chráme bolo vždy minimálne 120% oproti počtu pravoslávnych v obci. Postupom času však k sebe Boh začal Parihuzovčanov povolávať čoraz častejšie a v súčasnosti sa ich počet rapídne znížil v chráme aj celkovo v obci.
Po 20 rokoch existencie však chrám potreboval značné opravy, čo pri dnešnom nízkom počte veriacich bolo veľmi ťažko realizovateľné, hlavne z finančného hľadiska. Boh to však zariadil podobne ako so starozákonným Jozefom v Egypte pri úrodných a neúrodných rokoch. Keď bolo veriacich v Parihuzovciach viac, peniaze si poctivo šetrili a tak sme my dnes, počas „neúrodných rokov" mohli na chráme nevyhnutné opravy vykonať. S Božom pomocou sa nám podarilo vymeniť okná a dvere za plastové, v chrámovej lodi položiť dlažbu namiesto znehodnotenej drevenej podlahy, vymurovať pritvor chrámu a celý interiér vymaľovať. Popri tom sa vymenili staré ikony za nové, zakúpili sa nové koberce a zorganizovala sa posviacka po rekonštrukcii s oslavami 20. výročia od posviacky chrámu. Treba povedať, že 80% výdavkov si mohli pravoslávni Parihuzovčania dovoliť zaplatiť z vlastných zdrojov a zvyšok tvorili milodary dobrých ľudí, ktorí pochopili slová Iisusa Christa: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili." (Mt 25,40)
Veľký deň pre Parihuzovčanov nastal v sobotu 19. septembra 2020, kedy sa do maličkého chrámu v najmenšej obci sninského okresu zišlo netradične veľa duchovných a aj niekoľko desiatok veriacich. Posviacku chrámu po rekonštrukcii vykonal miestny arcidekan mitr. prot. Igor Kerekanič, ktorý sa však ďalšieho programu kvôli neodkladným povinnostiam nemohol zúčastniť, no aj tak si jeho účasť veľmi vážime. Ďalší duchovní, ktorí neodmietli naše pozvanie a slúžením sv. liturgie prišli podporiť toto malé duchovné stádo boli: mitr. prot. Ján Gliganič (PCO Stakčín), mitr. prot. Boris Hrustič (PCO Ulič a Runina), prot. Peter Savčak (PCO Varadka, Vyšná Polianka, Nižná Polianka a Hrabské), prot. Vasile Constantin Schirta (PCO Zbudská Belá a Valentovce), prot. Marián Kovaľ (PCO Pichné, Nechválova Polianka a Čukalovce) a miestny duchovný správca prot. Peter Soroka. Sv. Liturgiu viedol otec Ján Gliganič, kantorovala mátuška Eva Soroková a v kázni sa k veriacim prihovoril otec Peter Savčak.
Ten krásne vysvetlil dôležitosť stavania chrámov, lebo už Židia v Starom zákone potrebovali chrám na prinášanie obetí Bohu. Bol to však iba jeden chrám v Jeruzaleme, ktorý, ako samotný Spasiteľ Iisus Christos predpovedal v Evanjeliu, bol zborený a ani v samotnom meste nezostal kameň na kameni. Podľa jeho slov my kresťania máme chrámy na prinášanie nekrvavej obete (namiesto zvierat samotného Iisusa Christa) po celom svete. A aj tie najmenšie chrámy v najmenších dedinách, ako sú aj Parihuzovce, sú významovo na rovnakej úrovni ako akákoľvek katedrála v ktorejkoľvek svetovej metropole. Vyzval, aby sme sa nehanbili za naše dediny, lebo ony vychovali významných ľudí. „A nie sú tí ľudia významní, o ktorých povie svet, že sú významní, ale tí, ktorí svetu veľa dajú," vysvetlil. Najcennejšie na svete je priviesť človeka do večnosti a spasiť jeho dušu. K takýmto velikánom o. Peter zaradil dvoch Parihuzovčanov, jedného už zosnulého a jedného ešte žijúceho: „Prvým z nich bol môj učiteľ otec Ján Jacoš, ktorý nám na hodinách na PBF veľa hovoril o vašej dedine a aj keď som tu vtedy bol iba raz v živote, dokázal som si veľmi dobre predstaviť detstvo, ktoré tu prežil. Zároveň by som sa mu chcel ospravedlniť, že som ho odsudzoval. On totiž na fakulte predával svoje kríže a mne bolo veľmi čudné, že nejaký duchovný predáva to, čo by pre neho malo byť najvzácnejšie – Kríž Christov. Až neskôr som sa dozvedel, že svoje kríže predával preto, aby mohol zarobené peniaze dať na stavbu cerkvi vo svojej rodnej obci Parihuzovce, tak ju ľúbil, tak si ju vážil... Ďalším, ešte žijúcim velikánom z tejto obce je otec Michal Bega, ktorý dlhé roky slúžil v Medzilaborciach. Aj to bol môj učiteľ, ale nie na fakulte, ale v živote. Keď ma vysvätili na diakona, bol som ustanovený práve k nemu do Medzilaboriec. Veľmi som sa toho bál... Spev mi nijako nešiel, nevedel som sa trafiť do správnej tóniny a zbory sa pri mne veľmi trápili. Vojdúc do chrámu, kde bolo množstvo ľudí som mal obrovský strach ako to tu zvládnem, keďže som bol len nedávno vysvätený. Po vchodných modlitbách som vošiel do oltára, kde otec Michal robil proskomídiu a keď ma uvidel, s radosťou na mňa zvolal: „Zlatko moje, vitaj!" a pobozkal ma na čelo. Všetok strach zo mňa v tej chvíli opadol, Liturgia s ním bola prekrásna a odvtedy som sa nikdy nebál slúžiť. A takýchto ľudí vychovala vaša obec Parihuzovce. Naučili sa tu, že v živote majú mať ku každému ľudský prístup, majú zostať ľuďmi..." Otec Savčak tiež porozprával príbeh o zázraku sv. archanjela Michala v Choniach, ktorý sa v tento deň oslavoval. V súvislosti s tým povedal, aby sa ani Parihuzovčania nebáli, že ich je tu málo, lebo Boh sa o tento chrám postará rovnako ako o chrám v Choniach, kde bol iba jeden mních Archip. (Celú kázeň o. Petra si môžete vypočuť na YouTube pod názvom: „Kázeň o. Petra Savčaka v Parihuzovciach, 19.9.2020")
Počas pomazávania olejom duchovné piesne zaspievali deti o. Vasiľa Schirtu, ktoré spolu s Justínom Sorokom pripravili aj krátky kultúrny program počas agapé.
Duchovní, ktorých bolo v Parihuzovciach tak veľa naposledy pred 15 rokmi na posviacke ikonostasu aj veriaci, ktorí prišli z blízkych aj vzdialenejších dedín a miest, spoločne prežili krásne dopoludnie v modlitbe a Božej prítomnosti. Úprimne im zato ďakujeme, lebo nijako lepšie ako sv. Liturgiou sa takáto udalosť ani osláviť nedá.
Na záver sa chceme veľmi srdečne poďakovať Bohu aj všetkým darcom, ktorí prispeli na opravu nášho chrámu. Aj keď sa nevyhnutné práce vykonali, je toho ešte veľmi veľa, čo bude treba opraviť. V prípade, že chcete prispieť na opravu chrámu v Parihuzovciach, môžete tak urobiť na číslo účtu: SK80 0900 0000 00046005 7438.
Prot. Peter Soroka,
duchovný správca PCO Parihuzovce