Prvá nedeľa Veľkého pôstu v Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského

Metropolita Rastislav v kázni po Evanjeliu zdôraznil, že táto nedeľa nám každoročne pripomína udalosti spojené so 7. všeobecným snemom, na ktorom bola odsúdená heréza ikonoborectva. Ikonoborci odmietali oprávnenosť uctievania svätých ikon a tých, ktorí ich uctievali, označovali za modloslužobníkov. Nedeľa pravoslávia však nie je len pripomenutím si zápasu s herézami prvého tisícročia kresťanských dejín, ale predovšetkým príležitosťou vrúcne sa modliť, aby nijaké rozkoly či odchýlky od pravej viery nenarušili jednotu Božej Cirkvi v súčasnosti.

„Každý pravoslávny kresťan by mal vedieť, čo je príčinou rozkolov v Cirkvi. V našom bežnom ponímaní je slovo heretik synonymom lotra či zločinca. Tak to bolo už v staroveku. Jeden z heretických snemov, ktorý popieral prítomnosť ľudskej prirodzenosti v Božom Synovi, vošiel do dejín Cirkvi ako Razbójničij sobór - Lotrovský snem. Pre veriacich bol heretik lotrom, a v podstate to tak je. V skutočnosti však bolo medzi heretikmi mnoho zbožných, horlivých a zanietených ľudí. Vari by nasledovali tisíce ľudí ozajstného lotra, smilníka či hriešnika? Ľudia idú za vodcom, ktorý dokáže presvedčiť a dáva osobný príklad. Väčšina heretikov bola práve takými silnými cirkevnými vodcami, ktorí mali medzi ľuďmi obrovskú autoritu," povedal v kázni vladyka.

Každá heréza podľa jeho slov spôsobuje rozkol, a kde je rozkol, tam niet lásky. „Toto dobre poznáme z každodenného života. Rodina sa rozpadá, manželia sa rozchádzajú, deti sa odvracajú od rodičov, keď z rodiny zmizne láska. Nech by sme hovorili čokoľvek, tam, kde nie je láska, nie je ani čistota vzťahov, ani jednota. To isté sa deje aj v Cirkvi. Môžeme sa stretnúť s ľuďmi, ktorí tvrdia, že bojujú za čistotu Pravoslávia, no v ich očiach je nebezpečný oheň hnevu, všade vidia heretikov a pri údajnej obhajobe Pravoslávia sú pripravení otriasť základmi cirkevného života. Ak v takýchto ľuďoch nenachádzame lásku, ale len hnev, je to prvý znak, že ide o vlkov v ovčom rúchu – podobných, ako boli Ários, Nestórios a mnohí ďalší, ktorí zanietene kázali, no bez lásky v srdci neváhali spôsobiť rozkol v cirkevnom spoločenstve, len aby dokázali svoju pravdu," priblížil vladyka Rastislav.

Ako ďalej uviedol, jednota je tam, kde je láska, a kde je láska, tam je Boh. Ak niekomu prichádza na myseľ hovoriť o viere niečo, čo sa odchyľuje od tradície svätých otcov a všeobecných snemov, mal by sa dobre zamyslieť nad tým, aké dôsledky to prinesie.

„Ak počujeme prúdy urážok, nasmerované proti Cirkvi a jej duchovenstvu, ak počujeme zanietené výzvy na „záchranu Pravoslávia, boj až na smrť", ak počujeme také heslá ako „Pravoslávie alebo smrť", mali by sme byť pred takými rečníkmi na pozore. Christos nikdy nepovedal: „Moje učenie alebo smrť!" Ani žiaden z apoštolov nepovedal: „Pravoslávie alebo smrť!" Aj dnes sa však občas objavujú falošní proroci, ktorí zavádzajú ľudí výzvami na údajnú záchranu Pravoslávia a jeho čistoty, pričom šíria rôzne nebezpečné, hriešne a vnútorne protirečivé heslá. V očiach takýchto ľudí nevidno lásku, ale diabolské plamene pýchy, túžbu po moci a snahu naštrbiť jednotu Cirkvi," povedal vladyka.

Ozajstné Pravoslávie je podľa jeho slov večný život a radosť v Duchu Svätom – radosť zo života. Smrť je rozklad, dôsledok hriechu a pôsobenia diabla. „Skúsme preto namiesto planého teoretizovania využiť obdobie začínajúceho Veľkého pôstu na konkrétne a praktické zamyslenie sa nad vlastným životom: pripomeňme si hriechy, ktorých sme sa dopustili, krivdy, ktoré sme spôsobili, všetko zlé, čo sme vedome či nevedome vykonali, a zvážme, akým spôsobom môžeme za to priniesť pokánie. Ľudia dnešnej doby s veľkou chuťou a zápalom rozoberajú chyby alebo poklesky iných, no veľmi neradi počúvajú o tom, že sami budú niesť zodpovednosť za svoje skutky – nielen pred zákonom, svedomím alebo inými ľuďmi, ale predovšetkým pred Bohom. Neradi myslíme na to, že raz budeme stáť na Strašnom súde a budeme sa zodpovedať za všetko, čo sme počas svojho života vykonali. Mnohí sú dokonca presvedčení, že toto je len výmysel náboženských fanatikov, ktorých cieľom je zastrašiť ľudí a pripraviť ich o šťastie a radosť zo života," zdôraznil vladyka.

Človek, ktorý žije v hriechu, však podľa slov vladyku nikdy dosiahne skutočné šťastie. To totiž prichádza iba vtedy, keď je naše svedomie spokojné, keď nás nič neťaží a cítime vnútorný pokoj. Ľudia, ktorí žijú bez Boha, hrešia a odmietajú pokánie, nemôžu v tomto živote okúsiť ozajstné šťastie, pretože ich svedomie zostáva zaťažené hriechmi.

Cirkev preto ustanovila Veľký pôst ako čas pokánia, ako výzvu, aby sme prehodnotili svoj život a učinili pred Bohom pokánie za všetko zlo, ktorého sa dopúšťame. „Vo svätej Tajine pokánia môžeme vyznať svoje hriechy a dosiahnuť ich odpustenie od samotného Hospodina prostredníctvom duchovného otca. Prostredníctvom svätého Prijímania sa zas môžeme duchovne i telesne zjednotiť s Bohom prijatím Tela a Krvi Iisusa Christa," vysvetlil vladyka Rastislav.

Svoju nedeľnú homíliu zakončil slovami: „Nech nám Hospodin pomôže zachovať jednotu Christovej Cirkvi a ochrániť čistotu pravoslávnej viery podľa príkladu svätých otcov siedmich všeobecných snemov, ktorí sa pri ochrane a zachovávaní cirkevnej jednoty opierali o jediný, Bohom ustanovený, základný zákon cirkevného života – zákon lásky, ktorým sme boli spasení!"