Svetlý pondelok v Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského

V kázni priblížil fenomén smrti v živote človeka v kontexte Christovej smrti a Zmŕtvychvstania.

„Christos v Evanjeliu o Sebe povedal: „Ja som Vzkriesenie a Život" (Jn 11, 25). Týmito slovami dosvedčil, že vtelenie Boha oživilo človeka a vzkriesilo jeho hriechom poškodenú prirodzenosť k novému, blahodatnému životu. Avšak pre skutočné víťazstvo nad smrťou bol potrebný nielen život Bohočloveka na zemi. Pre skutočné víťazstvo nad smrťou bolo potrebné dobrovoľné utrpenie a smrť Christa na Kríži. Prot. Georgij Florovský učí: „Smrť bola porazená nie zjavením sa Života v smrteľnom tele, ale dobrovoľnou smrťou vteleného Života". Podľa sv. Atanáza Veľkého Slovo sa stalo telom, aby vyhnalo rozklad z ľudskej prirodzenosti: „Slovo sa zaodelo telom preto, aby zničilo smrť, ktorú v ňom našlo". Smrť Spasiteľa bola dobrovoľnou a slobodnou obeťou za celé ľudstvo. Ak prvý Adam svojim hriechom privolal smrť do tohto sveta, druhý a nový Adam – Bohočlovek Iisus Christos – Svojou dobrovoľnou smrťou a Vzkriesením ukázal, že smrť môže byť zrušená. A to preto, že nový Adam bol viac než prostý človek – On bol Samotné Božie Slovo. „Dáva Svoj život, ale má moc vziať si ho späť" – hovorí sv. Gregor Teológ. A sv. Cyril Jeruzalemský učí: „Trpel a preukazoval hrdinskú trpezlivosť nie bezvýznamný človek, ale vtelený Boh" – povedal v kázni vladyka.

„Telo Iisusa Christa zomrelo a Jeho duša zostúpila do podsvetia. No Jeho ľudské Telo a Duša zostali spojené s Bohom Slovom, Druhou Hypostázou Svätej Trojice. Ako jednobytný nám podľa ľudskej prirodzenosti mal Telo a Dušu. Ale On je zároveň „jedinosúščen" – jednobytný Bohu Otcovi a účastný na vnútornom Nestvorenom Živote Trojhypostatického Božstva. Preto Christova Duša a Telo nemohli byť úplne rozdelené a znova boli spojené pri Jeho Zmŕtvychvstaní. „On zomrel, aby dal život, aby Svojou smrťou zničil smrť. Bol pochovaný, ale znova povstal. Zostúpil do podsvetia, ale vyviedol odtiaľ duše" – hovorí sv. Gregor Teológ. Podľa slov sv. Gregora Nysského, keď bola ľudská prirodzenosť vo vtelenom Bohu donútená k rozdeleniu duše a tela, On ako nestvorený Pôvodca duše a tela znova „spojil to, čo bolo rozdelené, a čo bolo rozorvané, to nerozlučne zjednotil."

„Smrť nemala moc nad vteleným Bohom. Ako hovorí sv. Ján Zlatoústy, On Sám dopustil, aby ho smrť zachvátila, a na tretí deň ju „zbavil múk, lebo Ho nemohla držať vo svojej moci" (Sk 2, 24). „Počas tajomného „trojdnia smrti" sa neporušené Christovo Telo transformovalo na Telo slávy, oblečené do moci a svetla", hovorí prot. Georgij Florovský. „A On vstal z mŕtvych a vyšiel z hrobu ako Ženích zo svetlice. Toto uskutočnila Božia moc tak, ako v posledný deň dejín tohto sveta uskutoční Božia moc i všeobecné vzkriesenie. A vo Vzkriesení bude Vtelenie zavŕšené ako zjavenie Života v ľudskej prirodzenosti," doplnil vladyka.

„Christovo Zmŕtvychvstanie zrušilo rozsudok smrti. Teraz ľudia zomierajú „len dočasne, kvôli smrteľnosti tela. Tak ako zrno, keď je zasiate do zeme, rozloží sa, ale nezahynie, tak aj my zasiati do zeme povstaneme k novému životu, pretože smrť bola blahodaťou Spasiteľa zrušená" (sv. Atanáz Veľký). Podľa sv. Jána Zlatoústeho teraz ani len nemôžeme povedať, že zomrieme v pravom slova zmysle tohto slova. „Moc smrti a pravá smrť je v tom, že mŕtvy sa už nemôže vrátiť k životu... Ak po smrti ožije, a pritom k lepšiemu životu, už to nie je smrť, ale usnutie" (sv. Ján Zlatoústy). „A tak ako smrť, ktorá vznikla v jednom, prešla na celý ľudský rod, tak aj zmŕtvychvstanie sa cez Jedného rozšíri na celé ľudstvo" – učí sv. Gregor Nysský. V Christovom Zmŕtvychvstaní bolo vzkriesené celé ľudstvo, celá ľudská prirodzenosť bola zaodetá do neporušiteľnosti," zdôraznil v závere kázne vladyka.

Po pomazaní veriacich požehnaným olejom sa konal sprievod okolo chrámu s čítaním sv. Evanjelií.