Sviatok Bohozjavenia v prešovskom Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského

V kázni metropolita Rastislav zdôraznil, že Bohozjavenie je jeden z najväčších sviatkov Christovej Cirkvi. „Jednu z najväčších udalostí dejín našej spásy – zjavenie trojjediného Boha pri krste Christa na rieke Jordán – dnes oslavujeme slovami: Javílsja jesí dnés vselénňij i svít Tvój, Hóspodi, známenasja na nás, v rázumi pojúščich Ťá: prišél jesí i javílsja jesí Svít nepristúpnyj!"

Ako ďalej povedal, v dobách Starej zmluvy Boh mnoho ráz posielal Svojich spravodlivých a prorokov, aby rôznymi videniami, symbolmi a proroctvami ohlasovali Jeho vyvolenému národu príchod Mesiáša a Vykupiteľa. I pred samotným začiatkom Christovho verejného pôsobenia poslal Boh Svojho anjela v tele – sv. Jána Predchodcu, aby kázal o priblížení sa Nebeského kráľovstva a skrze krst pokánia pripravil cestu pre Evanjelium spásy, ktoré mal onedlho svetu oznámiť Sám Boží Syn – Iisus Christos.

„A tak Ján po tridsiatich rokoch anjelského života v púšti, ktorý bol naplnený zdržanlivosťou, pôstom a modlitbou, na Boží príkaz prichádza na breh rieky Jordán, aby vyvolenému národu zvestoval krst pokánia. Zástupom, ktoré k nemu prichádzali, aby vyznávali svoje hriechy a nechali sa pokrstiť, zároveň kázal, aby uverili v Mesiáša, ktorý mal čoskoro prísť. Vravieval: Ja vás krstím vodou, prichádza však Ten, Ktorý je mocnejší ako ja: On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom (Lk 3, 16)."

„Nakoniec nadišla hodina blahodate – čas, kedy mal Christos začať Svoje kázanie a verejné pôsobenie po tridsiatich rokoch života v skrytosti a poslušnosti Svojmu pestúnovi Jozefovi a Svojej prečistej Matke. Ale kroky Božieho Syna, skôr než sa vydá na toto veľké dielo, smerujú k Jordánu, aby sa nechal pokrstiť Jánom. Ó koľká pokora a zhovievavosť! Nepoškvrnený a Bezhriešny prichádza, aby sa nechal pokrstiť spolu s hriešnikmi a previnilcami. Pán prichádza, aby Ho pokrstil sluha, Stvoriteľ celého sveta, aby ho pokrstil ten, ktorého stvorili Jeho ruky. Z akého dôvodu však postupuje Hospodin takto? Z mnohých dôvodov a vždy v rámci Svojej Božej Ikonómie – starostlivosti o spásu ľudí," uviedol v kázni metropolita Rastislav.

Dnešný sviatok bol podľa jeho slov nazvaný Zjavenie alebo Bohozjavenie preto, lebo sa počas neho Trojjediný Boh zreteľne a jasne ukázal celému svetu.

„Navyše v tom čase zažiarilo na tvári Syna – nášho Spasiteľa – svetlo Božej slávy tak, ako zažiarilo neskôr na hore Tábor, preto sa niekedy táto udalosť nazýva i Prosviščénije. Počas tohto sviatku všetko žiari a odráža lesk zbožštenej ľudskej prirodzenosti Christa, Ktorý nás uvádza do tajomstva nestvoreného Svetla Presvätej Trojice," priblížil metropolita.

Spomenul tiež veľké posvätenie vôd, ktoré sa koná po sv. liturgii. Cez modlitby, vzývania a prosby prijíma podľa neho obyčajná voda blahodať Svätého Ducha pre uzdravenie – scelenie ľudskej duše i tela.

„Na toto by sme mali pamätať všetci tí, ktorí si ju dnes zoberieme do svojich príbytkov. Chráňme ju s vierou a zbožnosťou vo vhodnej nádobe, označenej patričným spôsobom, ktorá sa nepoužíva na nič iné. Ak vo svojom dome máme čestné miesto, vyhradené pre kríž, ikony a ďalšie posvätné veci, uschovajme ju tam. Ak takéto miesto nemáme, uložme ju na nejakom inom vhodnom, dôstojnom a čistom mieste. Je zbožným zvykom, že voda Svätého Bohozjavenia – tzv. veľká agiazma – sa pije výlučne na prázdny žalúdok, teda nalačno. Kedysi ju v nedeľu alebo vo sviatok spolu s antidorom prijímali ľudia, ktorí sa zo závažných dôvodov nemohli zúčastniť na svätej liturgii alebo kvôli epitímii nemohli prijímať Christovo Telo a Krv vo svätej Eucharistii," vysvetlil metropolita Rastislav a apeloval na všetkých prítomných, aby spoločne oslávili Boha, Ktorý dnes zjavil Sám Seba.

„Oslávme Ho za Jeho nevýslovné dary a žime v pokore a pokání, aby sme získali bohatstvo Jeho milosti a z Jeho blahodate vstúpili do nekonečného života večnej radosti z poznania jediného pravého Boha – Otca i Syna i Svätého Ducha – Trojice jednobytnej a nerozlučnej, Ktorej patrí Kráľovstvo, česť a sláva na veky!" - zaželal všetkým metropolita Rastislav.

Po zaambónovej modlitbe sv. liturgie vykonal metropolita Rastislav spoločne s duchovnými uprostred Katedrálneho chrámu tradičné Veľké posvätenie vôd.