Sviatok Sríteňija Hospódňa v prešovskom Katedrálnom chráme

Vladyka Rastislav v kázni poukázal na zmiešaný Hospodsko-Bohorodičný charakter tohto sviatku. Vyjadruje ho i samotná ikona sviatku, na jednej strane ktorej je zobrazený Jozef a Presvätá Bohorodička, na jej druhej strane spravodlivý Simeon a prorokyňa Anna a uprostred Christos ako jej stredobod.

„Christos v strede spája staré s novým. Starú zmluvu s Novou, ktorú Sám v Sebe prináša. Christos bol ten, ktorý ako beztelesné Božie Slovo na hore Sinaj daroval Mojžišovi Zákon. On bol Ten, ktorý vyviedol národ Izraela z Egypta cez púšť do Zasľúbenej zeme. V Jeho Vtelení sa ukrýva celá podstata Novej zmluvy, ktorú takýmto spôsobom s ľudstvom uzatvoril. Už to nie je Zákon – formálne predpisy, ktoré by sme mali dodržiavať vo svojom duchovnom živote, ale jednota Boha a človeka. Bohočlovek – zväzok Boha a človeka – to je podstata Novej zmluvy," vysvetlil vladyka.

S ohľadom na miesto, kde sa odohrali biblické udalosti, ktoré si pri sviatku Sríteňija pripomíname, t. j. Chrám v Jeruzaleme, vladyka sa zamyslel nad významom posvätného miesta v duchovnom živote každého človeka.

„Často hovoríme, že k Bohu sa možno modliť všade. Je to pravda a my by sme sa mali modliť na každom mieste, ale to nič nemení na tom, že existujú miesta, ktoré sú osobitným 

prejavom Božej prítomnosti medzi ľuďmi. Existuje veľký rozdiel medzi domácou – súkromnou a spoločnou – verejnou modlitbou v chráme. Najkrajším príkladom sily spoločnej modlitby sú zväzky sviec, ktoré dnes budeme posväcovať. Skúste zahasiť jednu horiacu sviecu – ide to veľmi ľahko. Avšak skúste zahasiť zväzok 33 sviec – taký, s akým v Jeruzaleme očakávajú Blahodatný oheň – to je už omnoho ťažšie. Podobne i spoločná modlitba má väčšiu cennosť a silu než tá, keď sa modlíme sami," priblížil vladyka.

Ako ďalej uviedol, sviece, ktoré budú v závere sv. liturgie posvätené, by nám mali pripomínať, aký by mal byť náš život. „Svieca, keď horí, stravuje sama seba, ale vydáva svetlo. Presne takým má byť kresťan. Nech sa stravujúcim plameňom našej duchovnej sviece stane láska – tá nech vedie a usmerňuje naše myšlienky, slová a skutky, ona nech prenikne celý náš život," dodal vladyka.

Po skončení sv. liturgie sa konalo pomazanie veriacich požehnaným olejom.