Ostatkom sv. Lukáša sa mali možnosť v piatok 21. októbra 2016 pokloniť veriaci v košickom Katedrálnom chráme Usnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého v Košiciach, kde ich spolu s viacerými duchovnými privítal Jeho Vysokopreosvietenosť arcibiskup michalovsko-košický Juraj.
V podvečer toho istého dňa boli ostatky prevezené do Katedrálneho chrámu sv. kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove, kde ich za prítomnosti duchovenstva a veriacich privítal Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav.
Vladyka Feodosij vo svojom príhovore priblížil život sv. Lukáša. Vyzdvihol jeho prínos a zásluhy na obnovení Tambovskej eparchie, ktorú mal v rokoch 1944 až 1946 na starosti. Rovnako poukázal na jeho nezištnú službu lekára vo vojenských nemocniciach v tomto regióne.
V sobotu 22. októbra 2016 vladyka Feodosij navštívil spolu s delegáciou chrám Voznesénija Hospódňa v Osadnom, kde sa uskutočnil koncert duchovných piesní chóru Sankt-Peterburgskej metropólie. Vladyka následne odslúžil panychídu v krypte pod chrámom, kde sa nachádzajú kosti 1025 ruských vojakov a dôstojníkov, ktorí padli v okolí počas bojov I. svetovej vojny.
V ten istý deň sa vladyka Feodosij zúčastnil na večerni v Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove, počas ktorej si mohli veriaci znova uctiť ostatky sv. Lukáša.
V nedeľu 23. októbra 2016 sa v Katedrálnom chráme konala slávnostná archijerejská sv. liturgia, ktorú spolu s vladykom Rastislavom a Feodosijom slúžili predstavený Katedrálneho chrámu mitr. prot. Michal Švajko, tajomník Tambovskej eparchie prot. Igor Grudanov, predstavený Podvoria Ruskej pravoslávnej cirkvi v Karlových Varoch prot. Nikolaj Liščeňuk, predstavený Podvoria Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska v Moskve archimandrita Serafím (Šemjatovský), duchovný správca cirkevnej obce v Litmanovej jerej Vasyl Rusanyuk, duchovný správca Detského domova sv. Nikolaja v Medzilaborciach jerej Miroslav Pavlenko, miestny protodiakon Ján Husár a protodiakon Kazanského katedrálneho chrámu v Sankt-Peterburgu Andrej Levin.
V závere sv. liturgie sa prihovoril vladyka Rastislav. „V dnešný deň – v 18. nedeľu po sv. Päťdesiatnici - Christova Cirkev po celom svete oslavuje pamiatku 367 sv. Otcov 7. všeobecného Snemu, ktorí sa v r. 787 za vlády cisárovnej Iriny zišli v gréckom meste Nikea, aby odsúdili herézu ikonoklazmu, ktorá v dobe zvolania tohto Snemu trápila byzantskú Cirkev a ríšu už šesťdesiaty rok. Byzantský cisár Leon Izauros, rovnako ako jeho syn Konštantín Kopronym a vnuk Leon Chazaros sa naivne nazdávali, že zákaz akýchkoľvek vyobrazení a zničenie všetkých ikon ich zblíži s ich moslimskými susedmi a upevní moc byzantského impéria. Málokto vie, že ikonoborci vo svojej túžbe zblížiť sa s moslimami zúrivo prenasledovali a ničili nielen sv. ikony, ale aj sv. ostatky – úctu voči nim považovali za prejav modloslužobníctva, a mnohých kňazov, monachov i laikov tej doby kruto mučili, len aby ich prinútili zriecť sa pre pravoslávny Východ tradičnej úcty k veciam posvätným," povedal vo svojom príhovore vladyka Rastislav.
Ako povedal, o to väčšiu duchovnú radosť pociťuje, že práve v tento deň našu miestnu Cirkev navštívili vzácni hostia – Jeho Vysokopreosvietenosť metropolita tambovský a rasskazovský Feodosij s chórom Sankt-Peterburgskej metropólie – prinášajúci jeden z najvzácnejších pokladov nevyčerpateľnej duchovnej pokladnice Ruskej pravoslávnej cirkvi – sv. ostatky simferopolského arcibiskupa Lukáša, významnej postavy novodobých dejín pravoslávnej Cirkvi, nezištného divotvorcu, „chirurga v rjase", zázračného lekára neduhov posledných dôb.
„Prišli ste práve v tento deň, aby sme mali možnosť doslova fyzicky okúsiť, ako miluje Boh Svojich svätých a akou slávou zaodieva tých, ktorí ho oslávili svojim životom. Sv. Lukáš žil relatívne nedávno – v dobách komunizmu – novodobého ikonoborectva, ktoré prenasledovalo, pošliapavalo a ničilo všetko, čo svedčilo o Bohu a upriamovalo človeka k veciam duchovným. On celým svojim životom a obetavou službou blížnym vydával svedectvo o Bohu v dobách najhorších prenasledovaní a popierania akýchkoľvek duchovných hodnôt a morálnych princípov. Ako lekár po celý život uzdravoval ľudí z rozličných chorôb, a Boh ho za jeho vernosť i po telesnej smrti oslavuje bezpočtom zázračných uzdravení z mnohokrát nevyliečiteľných neduhov," priblížil vladyka Rastislav.
Vladykovi Feodosijovi zaželal, aby bol dobrým pokračovateľom svojho svätého predchodcu. „Arcibiskup Lukáš pozdvihol Tambovskú eparchiu z popola prenasledovaní ateistického komunistického režimu – pokračujte dôstojne v jeho diele. Nech Vám Boh daruje jeho múdrosť, odvahu a vytrvalosť! Drahí Petrohradčania! Prichádzate zo Sankt-Peterburgu – ruského druhého hlavného mesta, z hlavného mesta ruského Severu. Doteraz ste mnoho spravili pre jeho slávu – nech vám Boh daruje blahodať šíriť jeho dobré meno ešte po mnoho ďalších rokov," zaželal vladykovi, duchovným i všetkým členom delegácie vladyka Rastislav.
„Nášmu zbožnému ľudu i všetkým pravoslávnym kresťanom z hĺbky duše a celého srdca želám pre modlitby sv. Lukáša Krymského tri veci – nezahanbiteľnú vieru, úprimnú lásku a neotrasiteľnú nádej. Nech nám tieto tri cnosti pomôžu zdolať všetky pokušenia a protivenstvá a zvíťaziť nad našim nepriateľom – diablom – ktorý nás obchádza ako lev, revúc a hľadajúc toho, koho by mohol pohltiť. Protivme sa mu – a on ujde pred nami. Veď väčší je Ten, Ktorý je s nami tak, ako so všetkými Svojimi svätými – než ten, ktorý je vo svete a pokúša sa nás zahubiť našimi vlastnými zlozvykmi a vášňami. Bohu, zázračnému vo Svojich svätých, úcta a poklona, moc, sláva a vláda nýni i prísno i vo víki vikóv. Svjatíteľu ótče Lukó, molí Bóha o nás!," dodal vladyka Rastislav.
Vladyka Feodosij sa poďakoval za srdečné prijatie a vyjadril nádej na ďalší rozvoj bratských vzťahov oboch našich miestnych Cirkví. Poukázal tiež na život a odkaz sv. Lukáša a jeho uctievanie vo viacerých miestnych Cirkvách, vrátane Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.
Na znak vďaky a modlitebnú ochranu vladyka Feodosij odovzdal vladykovi Rastislavovi ikonu sv. Lukáša Simferopolského s čiastočkou ostatkov, ktorá bola napísaná s požehnaním Jeho Svätosti patriarchu moskovského a celého Ruska Kyrilla. Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku ju podaroval metropolita simferopolský a krymský Lazar. Vladykovi venoval i naprestolný kríž a ikony s čiastočkami ostatkov svätých, ktorí sa svojim životom preslávili a sú osobitne uctievaní v Tambovskej eparchii – svätiteľa Pitirima Tambovského a prepodobnej Marty Tambovskej.
Vladyka Rastislav na pripomienku spoločných modlitieb a slúženia venoval vladykovi Feodosijovi ikonu Christa – Krájneje Smirénije – a tzv. dvojník – biskupský kríž a panagiu. Poďakoval sa mu za jeho návštevu i to, že veriaci našej miestnej Cirkvi sa mohli pokloniť ostatkom tohto významného ruského svätca.
Súčasťou podujatí v rámci Dní ruskej kultúry bol i koncert duchovných piesní v podaní chóru Sankt-Peterburgskej metropólie, ktorý sa v Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského uskutočnil v tú istú nedeľu po večernej bohoslužbe.
V pondelok 24. októbra 2016 vladyka Feodosij navštívil Pravoslávnu bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove, kde vystúpil na seminári o súčasnom stave, problémoch a perspektívach teologického vzdelania v Ruskej pravoslávnej cirkvi. Zároveň si zaspomínal na svoju študentskú mladosť, ktorú v rokoch 1985-1988 strávil práve na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. S prezentáciami k téme vystúpili dekan fakulty prof. ThDr. Ján Šafin, PhD. a vedúci katedry cirkevných dejín Moskovskej duchovnej akadémie prof. A. K. Svetozarský.